Zápis dňa: 16.10.2001
Vstal som o 8:00. Hnačka nepoľavila, našťastie, ale nemám kŕče ani nemusím každú chvíľu na WC. Ešte si dobre pamätám z Afriky, aké to môže byť hrozné. Rozhodol som sa šupnúť do seba jeden Reasec, 2 čierne uhlia a vitamín C.
Zbalil som veci a vyrazil na stop do mesta Tatvan. Hotelier sa tváril, že pochopil čo sa pýtam. Niečo mi načmáral na papier a ja som to radšej vzdal, lebo ma nepresvedčil, že odpovedá na moju otázku, ako sa dostať na výpadovku z mesta.
Vykročil som smerom doľava. Každý smer by bol teraz dobrý, lebo som nemal ani tušenie, ktorým to mesto Tatvan leží. Zanedlho som zazrel drahý 6 hviezdičkový (teda podľa ich hodnotenia) hotel. Pred hotelom stál poslíček v špinavej červenej uniforme, za ktorú by sa hanbil aj náš mäsiar. Potešil som sa, keď mi odpovedal obstojnou angličtinou.
Hneď, keď sa dozvedel, že som zo Slovenska vedel, že peňazí nemám nazvyš. Priniesol mapu mesta a vysvetlil mi, kde sa dá stopovať. Hotel vraj stojí 100USD/noc, ale teraz, mimo sezóny, by som ho dostal za 50USD/noc. Mapu mi nemohol dať, lebo ju predávajú na recepcii, trochu som sa tomuto tvrdeniu divil, kedže do nej písal a bola k tomu aj roztrhnutá. Možno im už dávno nikto nezaplatil, ani tých 50USD a toto bola ich jediná mapa. Ale milý bol. Po chvíľke konverzácie, ma odprevadil k dolmušom (zdieľané taxi) a niečo povedal okolo sediacim, čaj popíjajúcim chlapom. Ukázali mi, že si mám sadnúť a čakať. Dolmuše prichádzali, odchádzali, ľudia naokolo sa menili a mňa si nikto nevšímal, nikto mi nič nevravel. Už som myslel, že sa na moju maličkosť zabudlo. Kúpil som si za 100.000Lír (3Sk) rožok, chrúmal ho a na papier načrtával z pamäti mapu v nádeji, že aspoň tak sa dozviem cestu aj od iných ako od pomerne vzdialeného poslíčka. Obavy, ako už veľakrát, boli zbytočné.
Zrazu prišiel dolmuš, vynorili sa zo traja ľudia, ktorí mi všemožne ukazovali, že toto, je ten pravý. Lístok stál 300.000Lír (10Sk). Dolmuš ma vyviezol na okrajovú cestu smerom na Tatvan. Bola tam zastávka pre dolmuše a autobusy, tak som kúsok prešiel peši. Zastavovali ma deti a niečo pokrikovali. Zatiaľ len tu, v Diyarbakir ľudia žobrali peniaze. Je to dôkaz, že turistov sem chodí veľa.
Len som vystrčil ruku a už mi zastavila cisterna. Boli v nej dvaja Kurdi. Vodič bol úplný šialenec. Jednou rukou jedol slnečnicové jadierka, druhou šoféroval, do toho si spieval a predbiehal všetko pred sebou a to mal plnú cisternu benzínu. Vysadil ma za vojenskou kontrolou, ktorú na drzovku obišiel, snáď vedel, že môže.
Zase som nestál ani 5 minút a vzal ma iný kamión. Kurd nevedel po anglicky, stále sa usmieval. Na jednom mieste mi kúpil pepsi colu, aj keď som sa tomu bránil. Nakoniec ma vyhodil na križovatke Bitlis-Batman. On šiel ďalej do Batmanu, kde sú vraj nádherné jaskyne.
Zase som nestál viac ako 5 minút a zastavil mi podomový predajca chladničiek. Mladý chalan v obleku a s požičaným autom. Vedel anglicky a zobral ma do malej dedinky, kde bolo pri stope pekelné teplo.
Naštastie už po 10 minútach mi zastal kamión, ktorý pár metrov predo mnou vyložil iného domorodého stopára. Boli tam dvaja Kurdi, jeden 30 ročný, sám sa nazýval “sexmaschinea”, druhý 18 ročný, turecký Rus. Vedel trocha po rusky, tak sme komunikovali turecko-anglicko-rusko-noho-ručne. Tento stop ma dostal až do cieľového Tatvanu. Cestou ma ponúkli kukuričnými chrumkami, cigaretami a zastavili sme aj na čaj.
Príroda na tomto úseku je úchvatná a ja, turistický šéf kamiónu, som si mohol kdekoľvek zaželať, aby zastavili a mohol som robiť fotky.
Obaja boli veľmi milí a cesta ubehla rýchlo, aj keď kopcovitá krajina zapríčinila, že do Tatvanu sme dorazili až o 16:00.
V Tatvane som hneď pri ceste zbadal smerovú tabuľu na “Turist Info Centrum”. Celá cesta k tomuto miestu bola výborne vyznačená. Tu ma uvítal sám riaditeľ:
Tatvan Turist Information Office
Zirai Donatim Cad. No. 86 (near hotel Kardelen)
13200 Tatvan/Bitlis Turkey
Kurtulus Acer director
Phone: 0.434.827 63 00
Fax: 827 63 01
Home: 0.434.827 87 26
email: kurtulus.acer@seckinmail.com
Dal mi veľa informácií, okúsiť lokálny tabak, čaj a chcel, aby som spomenul jeho mesto, lebo majú veľký záujem o turistov. Občas sa zastavili aj iní ľudia a prehodili so mnou pár slov. Vypytoval som sa na Mehmeta Salliho, zavolal mu, vraj príde, ale teraz niekde opravuje auto-dolmuš. Niečo po 17:00 zavolal Mehmet do knacelárie. Veľmi som mu nerozumel, lebo má strašne zachrípnutý mumlavý hlas, tak mi dal k telefónu nejaký
ženský hlas, ktorý mi oznámil, aby som o 19:00 čakal pred cestovnou kanceláriou Bestvan. S pánom riaditeľom sme si ešte vypili trochu borovičky a ukázal mi materiály, ktore pripravuje o meste a okolí. Skutočne pekné a zaujímavé dielo. Dúfam, že sa mu to podarí dokončiť a vydať nejakú brožúrku.
Počas čakania som si kúpil za 1.000.000 (30Sk) kopu gaštanov, nezvládol som to celé zjesť, tak som pár dal malému chlapčekovi, čo pobehoval okolo.
Mehmet vyzeral presne, ako som si ho predstavoval. Pomerne vysoký, tmavý, fúzatý, v ledabolo upravenej košeli, s hrubým hlasom a dosť veľkým brušiskom. Prišiel ešte s jednou krásnou židovkou a jej chalanom, obaja z Izraela. On:
Eshchar Yotte Kibutz Ramat Yohanan
ZIp: 30035
Israel phone: 972-48459647
Ona:
hilalala@hotmail.com
Najskôr sme zašli do icafe na čaj, zadarmo. Izraelci kúpili kazety s lokálnou hudbou. Ja som zistil, že mp3 kurdskej muziky sa dajú stiahnuť na www.welat.com. Izraelci zaplatili 30.000.000 (1000Sk) za celodenný výlet dolmušom (boli v ňom len oni dvaja a šofér!) do Batmanu. Myslím, že pre skupinu 7-10 ľudí by to bola super cena. Večer Mehmet rozprával, že najlepsie je, keď príde skupina 9 ľudí, spia vonku, v aute sa varí na plynovom variči a on ich vozí po celom Turecku. Baba je veľmi aktívna. Vidno, že to šokuje domácich. Cestou do dediny Seribayr, kde Mehmet býva sa ma začala vypytovať na otázky Afganistanu a tak. Bolo cítiť, že jej priateľ so mnou nesúhlasí.
Neskôr u Mehmeta sme ešte dosť dlho diskutovali a v mnohom sme sa nakoniec dokázali zhodnúť. Teda hlavne on so mnou 
. Veľmi ma zaujalo jeho rozprávanie o kibutzoch, v jednom dokonca žije. Je to ako komunistická utópia, všetci sú si rovný.
Mehmet býva v kamennom dome. Jeho 3 dcéry, synova manželka a žena doma vyšívali. Dvaja malý chlapci pobehovali po okolí. Veľmi zaujímavé miesto a milí ľudia. Spal som v predsieni a rýchlo som zistil, že v tomto období už na vrchole Nemrut Dagi (3050m) spať nemôžem. Bola poriadna zima. Už Tatvan je vo výške 1680m.