Zápis dňa: 10.10.2001
Ráno som vstal o 7:00, ešte bola tma. Vyhrabal som sa zo spacáku, rozviazal topánky, ruksak a šnurku od spácaku, ktoré som na noc poviazal dokopy, aby ma náhodou niekto neokradol. Prešiel som zo 20m na miesto, kde sa dá stopovať a vystrčil ruku. Deň začal super. Nie ako včera, dnes mi za 5 minút zastal chalan čo ide do mesta Bolu.
Smrdí mu z papule. Isto aj mne, ale ja som si nemal, kde ráno umyť zuby. Nechal som sa vyhodiť niečo pred Bolu. Podľa mapy, tu niekde neďaleko musí byť peage na dialnicu. Za 10 minút mi zastala cisterna a veziem sa asi 5km späť, k odbočke na dialnicu. Kdeže, yuppíci, ktorí ako jediní používajú tvrdo platenú dialnicu ma ignorujú. Ešte k tomu sa po 20 minútach obsmŕdania po okolí u mňa zastavil policajt. Tvrdý ksicht, ani ceknúť anglicky, nedostatok inteligencie, aby mi aspoň rukami ukázal o čo mu ide. Jasné, že viem, čo chce. Zase ma chce vyhnať z dialnice. Mám dobrú náladu, usmievam sa na neho a stále opakujem, že idem do Ankary, nie otobus ale otostop a po slovensky mu nadávam. Yuppíci stále nezastavujú, policajt to už síce vzdal, ale je stále na blízku, tak to po hodine balím a idem spať na normálnu cestu. Za 15 minút, o 9:30 ma už berie upravený starší pán a to rovno do Ankary. Huráá, konečne, už som si to zaslúžil. Má Volkswagen transport, diesel. Super autíčko. Také mať na cestovanie a ešte zo 3 parťákov, čo by išli so mnou. To by som sa nemusel na každom mieste báť, či vytiahnuť kameru a tiež by som nemusel celý deň stáť v prachu okolo idúcich áut. Aj tak je to super. Chlapík si to riadne páli a policajti na každom kroku. Fakt, snáď každých 50 km merajú z predu na strašne rovných a dlhých úsekoch, vraj aj v noci. Nie je úniku. Za chvíľu nás aj zastavujú a ujo musí platiť, ešte mu dávaju nejaké trestné body do vodičáku. Nie je šanca vyjednávať. Ujo je ale úplne kľudný. Cestou som chvíľami spal a chvíľami počuval tureckú operu! Celkom v pohode hudba, som nato pripravený.
Istanbul-Ankara je okolo 360km. Ankara sa mi veľmi páčila, hoci som sa zdržal len chvíľu. Moderné mesto, podľa mňa sa tam musí dobre žiť. Nízke, rôzne budovy, veľké medzery medzi domami, široké cesty a strašne veľa zelených parkov. Z pred parku Cumhuriyet musesi som vyrazil dolmušom do mestečka Golba. Nechcel som zostávať v Ankare, naplánoval som si radšej cestu do mesta Konya. Ani nie po 20 minútach mi zastal kamión. Išiel do Adany. Čo je až 480km z Ankary, smerom ako mi vyhovuje, Irán. Zastali sme na pumpe. Vodič ma pozval na čaj. Potom som mu pomohol spevniť cement na vlečke gumenými lanami a pokračovali sme.
Nevie veľmi po anglicky, len pár slov, ale hráme hru: hádaj čo myslím a napodobňujem. Super to funguje. Keď obaja chcú, dá sa dohovoriť.
Neskôr ma pozval ešte na večeru. Kura, chlieb a šalátik, čaj a voda. Za oboch platil v motoreste 3200000 (100Sk). Vymenili sme si adresy:
Ender Can Uesiloglu
mobil: 0543-4426506
home: 0322-433 46 04
praca: Erdogan car petrol UENI GARAJ CAR KARSDISI No. 451 Seyhan-Adana
Okolitá príroda bola veľmi suchá a dlho sme išli okolo soľného jazera. Videli sme aj nejaké prostitútky, vraj stoja od 2.000.000- 5.000.000, ale je to nebezpečné. Vraj v bordeloch chodia k doktorovi a aj ťa tam okúpu 
. Tam to stoji od 10.000.000. Asi to má ako tirák schodené.
Daroval mi prsteň, neskôr si ho každý obzeral.
Naučil ma pár nových slovíčok:
IS – robota
bugyr – dnes
jarem – zajtra
aine – to iste
anladn – rozumiem
anladnme – rozumies ma ?
Na vojnu chodia ako 20 ročný a to na 18 mesiacov. Sranda bola, keď mi vravel, že neberie každého stopára, ale ja som vraj vyzeral ako dobrý človek. Neviem ako to videl, skôr cítil, lebo som mal čiapku a veľké slnečné okuliare. Aby mi dokázal, že je v turecku nebezpečné byť vodičom, začal mi ukazovať svoju výzbroj. Pištoľ pod postelou, nôž pod sedadlom a bejzbolku nad hlavou. Keď mi to začal vyťahovať pred očami, nebolo mi všetko jedno. Vysvetlil mi, že podľa ŠPZ sa dá zistiť mesto, ale nie podľa písmena, ako u nás, ale podľa čísla pred písmenami.
Vyložil ma na začiatku Adany. Povedal, že ide odviesť auto a dobehne ma osobným autom. Z časti som si aj želal, aby sme sa už nestretli, lebo mi už vela pomohol a doma mal malé 2 ročné dieťa. Bola polnoc a ja som sa vydal smerom do centra. Cesta bola dlhá a chodník bol často za stromami. Už sme sa nestretli. Vďaka mu za všetko.
Kráčal som dlho, asi hodinu, taxík som bol rozhodnutý nepoužiť. Zastavil sa pri mne chalan na bicykli vo chvíli, keď som to už už chcel vzdať. Spustil na mňa turecky, ale nakoniec mi úspešne vysvetlil, že centrum je len pár metrov. A skutočne. Hotely, čo som našiel stály, ale 12.000.000 (400Sk), alebo boli plné. Jeden taxikár ma nahovoril, že keď mu dám 2.000.000 (66Sk), tak ma zavezie do hotela za 5.000.000 (170Sk)/noc. Tak som mu podľahol, boli už skoro 3:00 a chcel som sa len vykúpať a spať. Jeden taký sme našli, ale chceli odo mňa 7.000.000. Tak som ešte unavený zhádal cenu na 6.000.000 (200Sk). V podstate neúspech, ale aj tak dobre. Okúpal som sa, konečne čupol nad dieru, umyl zuby a šiel som spokojne spať.