V jednom období života som si doprial dva roky prázdnin. Počas nich som cestoval po krajinách, o ktorých som spočiatku nevedel vôbec nič. Ani dnes ich nepoznám oveľa lepšie, ale vďaka svojim cestám som dospel k poznaniu, že ľudia s veľkým “Ľ” žijú v najrôznejších podmienkach. Väčšia z tých, ktorých som mal česť stretnúť boli lepší ako som ja sám.

Počas ciest som si písal poznámky a keď som sa dostal k Internetu, tak som ich posielal kamarátom. Na začiatku to bolo 5 ľudí a na konci som mal 117 odberateľov. Mnohí z nich mi ešte dnes po siedmich rokoch hovoria, že čítanie mojich textov bez diakritiky a plných pravopisných chýb ich bavilo.

Na tejto stránke som zverejnil pôvodné texty doplnené o diakritiku a dúfam, že pobavia aj ďalších, prípadne pomôžu niekomu, kto sa tiež vyberie do sveta, ktorý tak málo poznáme.

Chuť cestovať som dostal vďaka knihe Cesta na východ, ktorú napísal Ivan Brezina a Ivana Brezinová. Jej prvá časť je nadčasová a žiadne “travel guide” ju v mojich očiach nikdy neprekoná.

Odvahu cestovať mi dal pre mňa “pán cestovateľ” Richard Nuska, ktorého zápisky z ciest som čítal a sú oveľa napínavejšie ako tie moje. Po osobnom stretnutí, som si povedal, že kvôli tomu, čo prežil, sa aj mneoplatí riskovať.

Ďakujem Petrovi Berkymu, že mi toľkokrát v živote nezištne pomohol.

Svojim rodičom za vlastnosti a výchovu, ktoré mi umožnili prežiť všetky situácie, do ktorých som sa dostal.

A svojej manželke Silvii, vďaka ktorej som krátko po návrate našiel spôsob ako žiť spokojne a tešiť sa z toho podstatného:

Miško