Zápis dňa: 8.10.2001
Vstal som o 8:00 a zistil som, že musím ísť na záchod. Zišiel som z môjho štvrtého poschodia na druhé, kde je sprcha a mne už známy rozchod stupačiek. Pri vstupe si práve maličká Japonka prala veci v umývadle, tak som sa s ňou radšej trochu podebatil. Dohodli sme sa, že sa za 30 minút stretneme a odprevadím ju na Japonskú ambasádu, kde mi zistí aká je situácia v Iráne a Pakistane. Jeden Turek nás totiž rušil svojimi zvukmi zo stupačkového trónu. Keď vyšiel a odmietol si umyť ruky, tak sme sa s Amiko (tak sa volá Japonka) zhodli, že je to dosť nechutné.
Je zdravotná sestra a musela dať výpoveď, keď chcela dva mesiace cestovať. Japonci majú len jeden týždeň dovolenky. Je tu už 20 dní a cestuje sama. Teraz by rada do Sýrie a Egypta, ale išla sa radšej spýtať na ambasádu, či to je bezpečné. Japoncov je tu inak strašne veľa.
Odprevadil som ju a sám som potom išiel natáčat Bosporský prieplav, mešity a pozrieť veľký bazár. Cestou som videl, ako sa v kopci rozpojila električka, našťastie sa nič nestalo.
Cítim sa tu veľmi bezpečne. Premávka na uliciach nie je hrozná, ľudia sú milí, otravujú minimálne a hneď dajú pokoj, keď o to požiadam. Všade je polícia. Keď sa človek nedá zlákať a nakupuje vo vedľajších uličkách, je tu aj lacno. Počasie je príjemné, letné teplo, v tieni vetrík a príjemne. Žobrákov je oproti Afrike málo. Anglicky sa dá dorozumieť bez problémov. A je tu čisto, žiadny smrad.
Niektoré ceny:
kurz – 1.635.000Lír
pečivo na ulici, bez jednania – 200.000Lír
menu v čínskej reštike – 5.000.000Lír
varená kukurica – 250.000Lír
pecena kukurica – 300.000Lír
ryza + mlete maso – 350.000Lír
pivo v restike – 1.000.000Lír
1.5 l vody – 350.000Lír
1 hodina internet – 1 000 000
Teraz je 16:08 a idem do internet kaviarne, aby som vám napísal.
Nefunguje dobre klávesnica “a”, asi ste si všimli. Teraz je 19:03 a končím, čaute.