Zápis dňa: 9.10.2001
Ráno som vstal o 8:10, myš ma nezjedla a keďže som ruksak pozatváral a vyložil na stolík, aj ten vyzerá, že zostal celý. S myšami mám v poslednom čase len zlé skúsenosti. Doma, vo Zvolene, nám do podkrovnej izby na jeseň cez strechu dokážu preliezť myši. Zväčša ich počujeme, ako sa preškrabávajú cez sklennú vatu, nastražíme pasce a je pokoj. Pár dní pred odchodom som takto myšku začul, ale na druhý deň som zabudol kúpiť pasce. Sadol som si večer k počítaču a spisoval informácie o miestach, ktoré chcem navštíviť. Keď ma zrazu pod nohavicami, tesne pod kolenom niečo zacalo svrbiet. Len tak, popri písani som sa poškrabal. Bola tam malá hrčka, ale v zamyslení som jej nevenoval pozornosť. Nedopísal som ani ďalších päť písmen a svrbiaca hrčka sa posunula vyššie, na stehno. Kedže sa už začínalo jednať o moje dôležité miesta, konal som rázne. Bleskovo som hrčku cez nohavice chytil do ruky a riadne stisol. Moje zistenie je, že človek sa myší báť nemusí, lebo ich jedným stiskom dokáže zabiť. Cez nohavice som cítil, že sa jedná o myš. Nedôveroval som jej smrti. Pomaly, opatrne, som si dal dole nohavice, stále držiac myš pevne v hrsti. Zviazal som nohavice do klbka judistickým opaskom ležiacim neďaleko a keďže bola vonku tma, celé som to hodil na dvor. Cítil som sa hrozne špinavo, poškvrnene, rýchlo som sa išiel osprchovať. Ráno som pozostatky votrelca vysypal z nohavíc do smätného koša a dal prať nohavice. Aspoň 2-krát.
Pred odchodom z hotela, som sa chcel ešte osprchovať. Zišiel som dole, ale kúpeľňa bola obsadená. Pred ňou na zemi sedela kamarátka Amiko a čítala japonskú knihu. Zhora dole, zprava doľava, v tých japonských hakybakoch. Podebatili sme, zanadávali na toho niekoho, kto je už vyše 40 minút v sprche. Zistila mi na Japonskej ambasáde, že Pakistan je nebezpečný, ale Irán je v poriadku. Aspoň ten Irán ma potešil.
Išiel som sa pobaliť a nakoniec sa mi podarilo aj osprchovať. Na recepcii som zaplatil 6.000.000Lír (200Sk) za dve noci, vypýtal som si vizitku a veselo vykročil do Ázie. Od hotela to bolo kúsok ku kompe do HAREM FERI PORT. Lístok stál 600.000Lír (20Sk). Plavba trvala asi 10 minút, troška som pokameroval európsky a ázijský breh. Z prístavu som potom dlho, predlho kráčal po Istanbul-Ankara asfalt až pokiaľ ma jeden chlapík nevyviezol na pomerne jednoznačnejšiu cestu von z Istanbulu. Opisovať celé toto utrpenie nemá zmysel. Snáď len toľko, že pokiaľ človek nie je za značkou dialnice, môže sa stopovať a kráčať po kraji koľkokoľvek prúdovej cesty. Tento deň bol pomerne hrozný. Kráčal som minimálne 4 hodiny s 25 kg ruksakom. O 14:15 ma jeden starý kamionista (Kurd) odviezol do mesta Adapazari. Po toto mesto sme išli po diaľnici. Stopovať na diaľnici sa ale nesmie, všade sú policajti a vyhodili ma aj z peage (miesto, kde sa platí za vstup na diaľnicu, aspoň vo francúzsku sa to tak volá). Takže dialnice v turecku neodporúčam. V Adapazari som si dal čajík a naplnil fľašu čerstvou vodou v jednom autoservise. Stopol som dvoch Kurdov, čo ma vzali do nejakej malej dedinky, ale správnym smerom na Ankaru. Neviem načo majú tú diaľnicu, keď po nej nikto nejazdí a aj táto normálna cesta je dvoj prúdová. Kurdi ma ponúkli hroznom a cigaretou. Nemukli ani slovo po anglicky, len ma viezli. Z tej malej dedinky ma zobral usmievavý starý Turek do mesta Duzce. Strašne rozťahané mesto. Trápil som sa stopovaním ešte do 23:00. Bezvýsledne. Nakoniec som si ľahol neďaleko cesty na kus trávy a spal som. V noci ma zobudili len nejaké psi. Funguje na ne Ksss. Našťastie, ale mal som po ruke aj sprej a nôž. Teda v spacáku, pri ruke, či nohe, či niekde tam.
Tento deň bol fakt strašný, ak to takto pôjde ďalej, tak do Indie dôjdem ako 100 ročný. Za 13 hodín len 160km. Najlepši bol ten kamionista. Ma 3 dospelé deti, ale žena mu už umrela. Strašne bol nadržaný. Trúbil po každej sukni, stále mi rozprával aké sú turecké “madam” super. Ale aj rumunské, mal ich neúrekom. A žeby rád “angeln” nejakú Slovenku. Vedel trochu nemecky. Naučil ma niekoľko dôležitých fráz:
ja=ben
ty=sen
vlak=tren
zel. stanica=istacion
lacny=asmara
vpravo=sa
vlavo=son
dopredu=ileri
dozadu=arka
dakujem=teschikur
dobre rano=gunajden
dobry den=samal alejkum
cesta=jol
idem do ankary=ben ankara gydijorum
mam rad turkov=ben turkie seviorum
Inak vedeli ste, že Istanbul má 25.000.000 obyvateľov ???
Na jedenie som dnes mal za 150.000Lír (5Sk) prepletenec pečiva a syra, za 200.000Lír (7Sk) praclík a na noc a ráno som si kúpil za 400.000Lír (13Sk) výborný chlebík pre jedného na dva dni.