Zápis dňa: 5.10.2001
Celú noc som sa balil a hlavne som robil poriadok v osobných dokumentoch. Konečne. Všetko som preorganizoval a schoval na dobré miesto. Odzálohoval som počítač na CD-čka, umyl som riady, kúpil štanglu salámy Nitran, liter borovičky a 2 balíčky orieškov. Snáď som si nič nezabudol.
O 12:45 som sa postavil pred Neresnický salaš vo Zvolene a vystrel palec na autostop. Po hodinke ma zobral dáky starší horolezec zo Žiaru nad Hronom. Poznal majiteľa Treksportu, tak sme podebatili o mojom ruksaku. Posťažoval som sa mu, že sa mi pára ramienko a spoj vrchného vrecka. Dúfam, že mi ruksak po týchto sťažnostiach vydrží.
Z Krupiny ma zobral po 15 minútach človiečik, ale len 3km, po odbočku na Vígľaš. Tu som nestál ani 5 minút a už som sa viezol v starom pickupe so slovenským Maďarom. Mal riadne zábavný prízvuk. Rozprával mi, ako lacno cez víkend nakupoval v Metre v Budapešti. Poradil mi, aby som v Budapešti išiel do nejakého parku, blízko vládnych budov, kde chodia maďarské kurvy so psíkmi. Tam vraj môžem super zarobiť. Najskôr som nechápal, čo pre neho znamená “maďarské kurvy”, vysvitlo, že ide o 40-50 ročné opustené ženy 
. Vraj jeho kolega sa dá aj na týždeň vypísať z práce a vráti sa s kopou dolárov. Bol to dobrák, nie len že ma zabavil, ešte ma aj odviezol v Šahách priamo na hranice.
Na hranice sme dorazili o 15:00, colníci ma nezdržovali, len sa maďarský divil, že mám Pakistanské víza. Vraj je to “very, very dangerouse”, veru mu aj verím, ale aspoň Turecko si obzriem.
Spoliehal som sa na tiráky, ale žiaden nechodil. Hrozne zle sa tam stopuje, na budúce pôjdem jedine cez Rajku. Len občas nejaký trabant do najbližšej dedinky Polt.
Na maďarskej strane obstával nejký blázonko. Bol to Slovák, štrbavý, v zelenej kombinéze. Otravoval tirákov, či nemajú nejakú nefunkčnú elektroniku. Nejaký televízor, kľudne čiernobiely, na 220V alebo aj na akumulátor. Pokazenú kalkulačku, lebo video, čo už nefunguje, on také zbiera. Jeden znudený kamionista sa s ním dal do reči. Jeho chyba. Ja som ho radšej hneď poslal do zadku. Kazil by mi len aj tak mizerný stop. O chvíľu som už počul rozhovor:
“A čo keď sa ti teraz žena paroží, keď si na cestách ?”
“Ty si opitý”
“Ja nepijem, ale niektorí o mne hovoria, že som postrach žien.”
“A to už prečo ?”
“No, že som Gigolo, Casanova”
“Ty si blázon”
“A vieš, čo by bola najväčšia sranda ? Keby sme išli autom aj s tvojou ženou a ja by som s ňou po 5 minútach odišiel.”
“Ty si blázon”
“Vieš ako by som to spravil ? Dal by som jej potajomky 5000 mariek a pošepkal jej do ucha: Madam, aspoň na kávu. Hneď by išla, ale ty by si o tom nevedel. A potom by som jej dal ešte ďalsích 5000 mariek, len tak. A ty by si za hodinku zarobil 100000 mariek.”
Chudák, nevedel ani počítať. Ďalej som už všetko nerozumel, ale netrvalo dlho a bolo počuť:
“Choď domov spať. Vypadni do piči.”
Čakanie mi ešte spríjemnil chlapík, čo po nákupoch v duty free naskočil do fára, šľapol na plyn v cúvol rovno do betónového elektrického stĺpu. Nič sa mu našťastie nestalo.
Horšie dopadol inú Slovák, ktorý mi nezastal a neskôr som ho videl v priekope 
.
Keď mi do 17:00 nikto nezastal, len nejaký maďarský robotníci, ktorí ma informovali o tom, že idú len do najbližšej dediny, tak som sa rozhodol šliapať pár km za tú prekliatu dedinu.
Po 4 km som v kopci za Poltom, pod krčmičkou zastal a ďalej sa snažil. Nikto nezastal a naštastie sa Klifo obetoval a prišiel po mna z Budapešti. Bolo to 77km. Inak by som tam musel spať a bola dosť zima.
V Budapešti Klifo rezervoval mongolskú reštauráciu. Za prekliatych 3400Ft/osobu môžeš jesť čo chceš. Nakydáš si na tanier mäso, oni ti ho osmažia a ešte si dáš prílohy a šalát. A to celé koľkokrát chceš. Plus je k tomu polievka a dezertík. No proste rozlúčkový raj.
Večer sme ešte podebatili, hlavne o problemoch nášho veku, teda o svatbe a spať sme išli okolo 2:00.