O čom to tu je ?

V jednom období života som si doprial dva roky prázdnin. Počas nich som cestoval po krajinách, o ktorých som spočiatku nevedel vôbec nič. Ani dnes ich nepoznám oveľa lepšie, ale vďaka svojim cestám som dospel k poznaniu, že ľudia s veľkým “Ľ” žijú v najrôznejších podmienkach. Väčšia z tých, ktorých som mal česť stretnúť boli lepší ako som ja sám.

Počas ciest som si písal poznámky a keď som sa dostal k Internetu, tak som ich posielal kamarátom. Na začiatku to bolo 5 ľudí a na konci som mal 117 odberateľov. Mnohí z nich mi ešte dnes po siedmich rokoch hovoria, že čítanie mojich textov bez diakritiky a plných pravopisných chýb ich bavilo.

Na tejto stránke som zverejnil pôvodné texty doplnené o diakritiku a dúfam, že pobavia aj ďalších, prípadne pomôžu niekomu, kto sa tiež vyberie do sveta, ktorý tak málo poznáme.

Chuť cestovať som dostal vďaka knihe Cesta na východ, ktorú napísal Ivan Brezina a Ivana Brezinová. Jej prvá časť je nadčasová a žiadne “travel guide” ju v mojich očiach nikdy neprekoná.

Odvahu cestovať mi dal pre mňa “pán cestovateľ” Richard Nuska, ktorého zápisky z ciest som čítal a sú oveľa napínavejšie ako tie moje. Po osobnom stretnutí, som si povedal, že kvôli tomu, čo prežil, sa aj mneoplatí riskovať.

Ďakujem Petrovi Berkymu, že mi toľkokrát v živote nezištne pomohol.

Svojim rodičom za vlastnosti a výchovu, ktoré mi umožnili prežiť všetky situácie, do ktorých som sa dostal.

A svojej manželke Silvii, vďaka ktorej som krátko po návrate našiel spôsob ako žiť spokojne a tešiť sa z toho podstatného:

 

Miško

Miško

,

No Comments

Veselá cesta do Tatvanu v benzínovej cisterne

Zápis dňa: 16.10.2001

Vstal som o 8:00. Hnačka nepoľavila, našťastie, ale nemám kŕče ani nemusím každú chvíľu na WC. Ešte si dobre pamätám z Afriky, aké to môže byť hrozné. Rozhodol som sa šupnúť do seba jeden Reasec, 2 čierne uhlia a vitamín C.

Zbalil som veci a vyrazil na stop do mesta Tatvan. Hotelier sa tváril, že pochopil čo sa pýtam. Niečo mi načmáral na papier a ja som to radšej vzdal, lebo ma nepresvedčil, že odpovedá na moju otázku, ako sa dostať na výpadovku z mesta.

Vykročil som smerom doľava. Každý smer by bol teraz dobrý, lebo som nemal ani tušenie, ktorým to mesto Tatvan leží. Zanedlho som zazrel drahý 6 hviezdičkový (teda podľa ich hodnotenia) hotel. Pred hotelom stál poslíček v špinavej červenej uniforme, za ktorú by sa hanbil aj náš mäsiar. Potešil som sa, keď mi odpovedal obstojnou angličtinou.

Hneď, keď sa dozvedel, že som zo Slovenska vedel, že peňazí nemám nazvyš. Priniesol mapu mesta a vysvetlil mi, kde sa dá stopovať. Hotel vraj stojí 100USD/noc, ale teraz, mimo sezóny, by som ho dostal za 50USD/noc. Mapu mi nemohol dať, lebo ju predávajú na recepcii, trochu som sa tomuto tvrdeniu divil, kedže do nej písal a bola k tomu aj roztrhnutá. Možno im už dávno nikto nezaplatil, ani tých 50USD a toto bola ich jediná mapa. Ale milý bol. Po chvíľke konverzácie, ma odprevadil k dolmušom (zdieľané taxi) a niečo povedal okolo sediacim, čaj popíjajúcim chlapom. Ukázali mi, že si mám sadnúť a čakať. Dolmuše prichádzali, odchádzali, ľudia naokolo sa menili a mňa si nikto nevšímal, nikto mi nič nevravel. Už som myslel, že sa na moju maličkosť zabudlo. Kúpil som si za 100.000Lír (3Sk) rožok, chrúmal ho a na papier načrtával z pamäti mapu v nádeji, že aspoň tak sa dozviem cestu aj od iných ako od pomerne vzdialeného poslíčka. Obavy, ako už veľakrát, boli zbytočné.

Zrazu prišiel dolmuš, vynorili sa zo traja ľudia, ktorí mi všemožne ukazovali, že toto, je ten pravý. Lístok stál 300.000Lír (10Sk). Dolmuš ma vyviezol na okrajovú cestu smerom na Tatvan. Bola tam zastávka pre dolmuše a autobusy, tak som kúsok prešiel peši. Zastavovali ma deti a niečo pokrikovali. Zatiaľ len tu, v Diyarbakir ľudia žobrali peniaze. Je to dôkaz, že turistov sem chodí veľa.

Len som vystrčil ruku a už mi zastavila cisterna. Boli v nej dvaja Kurdi. Vodič bol úplný šialenec. Jednou rukou jedol slnečnicové jadierka, druhou šoféroval, do toho si spieval a predbiehal všetko pred sebou a to mal plnú cisternu benzínu. Vysadil ma za vojenskou kontrolou, ktorú na drzovku obišiel, snáď vedel, že môže.

Zase som nestál ani 5 minút a vzal ma iný kamión. Kurd nevedel po anglicky, stále sa usmieval. Na jednom mieste mi kúpil pepsi colu, aj keď som sa tomu bránil. Nakoniec ma vyhodil na križovatke Bitlis-Batman. On šiel ďalej do Batmanu, kde sú vraj nádherné jaskyne.

Zase som nestál viac ako 5 minút a zastavil mi podomový predajca chladničiek. Mladý chalan v obleku a s požičaným autom. Vedel anglicky a zobral ma do malej dedinky, kde bolo pri stope pekelné teplo.

Naštastie už po 10 minútach mi zastal kamión, ktorý pár metrov predo mnou vyložil iného domorodého stopára. Boli tam dvaja Kurdi, jeden 30 ročný, sám sa nazýval “sexmaschinea”, druhý 18 ročný, turecký Rus. Vedel trocha po rusky, tak sme komunikovali turecko-anglicko-rusko-noho-ručne. Tento stop ma dostal až do cieľového Tatvanu. Cestou ma ponúkli kukuričnými chrumkami, cigaretami a zastavili sme aj na čaj.

Príroda na tomto úseku je úchvatná a ja, turistický šéf kamiónu, som si mohol kdekoľvek zaželať, aby zastavili a mohol som robiť fotky.

Obaja boli veľmi milí a cesta ubehla rýchlo, aj keď kopcovitá krajina zapríčinila, že do Tatvanu sme dorazili až o 16:00.

V Tatvane som hneď pri ceste zbadal smerovú tabuľu na “Turist Info Centrum”. Celá cesta k tomuto miestu bola výborne vyznačená. Tu ma uvítal sám riaditeľ:

Tatvan Turist Information Office
Zirai Donatim Cad. No. 86 (near hotel Kardelen)
13200 Tatvan/Bitlis Turkey
Kurtulus Acer director
Phone: 0.434.827 63 00
Fax: 827 63 01
Home: 0.434.827 87 26
email: kurtulus.acer@seckinmail.com

Dal mi veľa informácií, okúsiť lokálny tabak, čaj a chcel, aby som spomenul jeho mesto, lebo majú veľký záujem o turistov. Občas sa zastavili aj iní ľudia a prehodili so mnou pár slov. Vypytoval som sa na Mehmeta Salliho, zavolal mu, vraj príde, ale teraz niekde opravuje auto-dolmuš. Niečo po 17:00 zavolal Mehmet do knacelárie. Veľmi som mu nerozumel, lebo má strašne zachrípnutý mumlavý hlas, tak mi dal k telefónu nejaký
ženský hlas, ktorý mi oznámil, aby som o 19:00 čakal pred cestovnou kanceláriou Bestvan. S pánom riaditeľom sme si ešte vypili trochu borovičky a ukázal mi materiály, ktore pripravuje o meste a okolí. Skutočne pekné a zaujímavé dielo. Dúfam, že sa mu to podarí dokončiť a vydať nejakú brožúrku.

Počas čakania som si kúpil za 1.000.000 (30Sk) kopu gaštanov, nezvládol som to celé zjesť, tak som pár dal malému chlapčekovi, čo pobehoval okolo.

Mehmet vyzeral presne, ako som si ho predstavoval. Pomerne vysoký, tmavý, fúzatý, v ledabolo upravenej košeli, s hrubým hlasom a dosť veľkým brušiskom. Prišiel ešte s jednou krásnou židovkou a jej chalanom, obaja z Izraela. On:

Eshchar Yotte Kibutz Ramat Yohanan
ZIp: 30035
Israel phone: 972-48459647

Ona:

hilalala@hotmail.com

Najskôr sme zašli do icafe na čaj, zadarmo. Izraelci kúpili kazety s lokálnou hudbou. Ja som zistil, že mp3 kurdskej muziky sa dajú stiahnuť na www.welat.com. Izraelci zaplatili 30.000.000 (1000Sk) za celodenný výlet dolmušom (boli v ňom len oni dvaja a šofér!) do Batmanu. Myslím, že pre skupinu 7-10 ľudí by to bola super cena. Večer Mehmet rozprával, že najlepsie je, keď príde skupina 9 ľudí, spia vonku, v aute sa varí na plynovom variči a on ich vozí po celom Turecku. Baba je veľmi aktívna. Vidno, že to šokuje domácich. Cestou do dediny Seribayr, kde Mehmet býva sa ma začala vypytovať na otázky Afganistanu a tak. Bolo cítiť, že jej priateľ so mnou nesúhlasí.

Neskôr u Mehmeta sme ešte dosť dlho diskutovali a v mnohom sme sa nakoniec dokázali zhodnúť. Teda hlavne on so mnou :-). Veľmi ma zaujalo jeho rozprávanie o kibutzoch, v jednom dokonca žije. Je to ako komunistická utópia, všetci sú si rovný.

Mehmet býva v kamennom dome. Jeho 3 dcéry, synova manželka a žena doma vyšívali. Dvaja malý chlapci pobehovali po okolí. Veľmi zaujímavé miesto a milí ľudia. Spal som v predsieni a rýchlo som zistil, že v tomto období už na vrchole Nemrut Dagi (3050m) spať nemôžem. Bola poriadna zima. Už Tatvan je vo výške 1680m.

,

No Comments

Tvarohová plnka (vhodná aj do štrúdle)

(zozbierané v Iráne dňa 27.10.2001)

Suroviny:

9 dkg masla, 8 dkg praskovy cukor, 1 vanilkovy cukor, 2 zltky, 300 g makeho tvarohu, ca. 1/10 l sladkej smotany, prip. 6 dkg hrozienok.

Postup:

V miske ušľaháme maslo do peny, pridáme cukor, žĺtky, tvaroh, smotanu a všetko dobre premiešame.

No Comments

Držková polievka

(zozbierané v Iráne dňa 27.10.2001)

Suroviny:

1 1/2 l vody
50 dkg držiek
10 dkg zeleniny
8 dkg tuku
soľ
čierne korenie
paprika
majorán
zelený petržlen
cesnak

Postup:

Držky umyjeme v niekoľkých vodách, vyšúchame ich v soli a znova vyperieme v studenej vode. Potom ich varíme 1/2 hodiny, vodu zlejeme a držky dáme do hrnca so studenou, osolenou vodou. Varíme 2-3 hodiny, až kým zmäknú. Polievku precedíme, zahustíme zápražkou a pridáme opraženú zeleninu. Nakoniec vložíme držky nakrájané na tenké rezance a okoreníme. Papriku rozmiešame na rozpustenom tuku a pridáme do polievky. Podávame s pečivom.

No Comments

Langoše

(zozbierané v Iráne dňa 27.10.2001)

Suroviny:

20 g droždia
500 g hladkej múky
1 lyžica soli
4 dcl mlieka
1/4 lyžice cukru

Postup:

Z 2 dcl mlieka, droždia, cukru vytvoríme kvások. Múku preosieme, pridáme soľ, zvyšok mlieka a kvások, vymiesime cesto. Necháme kysnúť 30 min. Olejovou rukou vytvoríme bochníčky približne 12 ks a necháme kysnúť ešte 10 min. Potom vytvoríme langoše a pečieme na oleji v panvici.

No Comments

Haruľa

(zozbierané v Iráne dňa 27.10.2001)

Suroviny:

1200 g zemiakov
150 g hladká múka
1 dl mleka
2 vajcia
150 g masti
špetka soli
cesnak
korenie
majoránka

Postup:

Očistené surové zemiaky nastrúhať na jemnom strúhadle, zasypať múkou, pridať ostatné ingrediencie a premiešať. Dať zapiecť v tenkej vrstve na pomastený plech do rúry alebo osmažiť na palacinkovej panvici ako palacinky. Podávať s mliekom alebo čiernou obyčajnou kávou.

No Comments

Šúlance s makom

(zozbierané v Iráne dňa 27.10.2001)

Suroviny:

1 kg zemiakov
cca 1 kg hladkej múky
voda
strúhanka alebo pomletý mak alebo vlašské orechy
cukor

Postup:

1 kg zemiakov uvaríme v šupke do mäkka, ošúpeme a potlačíme, aby vznikla kaša, ktorú zmiešame s cca 1 kg hladkej múky. Vznikne zemiakové cesto, z ktorého tvarujeme rukami šúlance o dĺžke asi 5-6 cm. Necháme zovrieť vodu, do ktorej dáme šúlance povariť, kým nevyplávajú na povrch. Môžeme ich posypať opraženou strúhankou s cukrom, alebo pomletým makom s cukrom, prípadne pomletými vlašskými orechami s cukrom.

No Comments

Bryndzové halušky

(zozbierané v Iráne dňa 27.10.2001)

Suroviny:

500 g očistených zemiakov
300 g hladkej múky
soľ
250 g bryndze
80 g údenej slaniny
kôpor alebo pažítka

Postup:

Očistené surové zemiaky postrúhame a zmiešame s múkou a so soľou. Časť cesta dáme na doštičku (lopár) a nožom hádžeme do vriacej osolenej vody. Uvarené halušky (tie čo vyplávajú na povrch) vyberieme, premiešame s bryndzou a polejeme opraženou slaninkou. Celé to môžeme posypať nadrobno posekanou pažítkou alebo kôprom. Podávame s kyslým alebo acidofilným mliekom.

No Comments

Haruľa (základný recept aj s obmenami)

(zozbierané v Iráne dňa 27.10.2001)

Suroviny:
1 kg zemiakov
asi 120 g hladkej múky
1/2 šálky mlieka
1-2 vajcia
cesnak
majorán podľa chuti
rasca podľa chuti
soľ
tuk na opekanie

Postup:

Olúpané surové zemiaky jemne nastrúhame, prelejeme horúcim mliekom, pridáme múku, vajcia, cesnak roztlačený so soľou, majorán, rascu a podľa chuti dosolíme. Dobre premiešame. Na panvici rozpustíme menšie množstvo tuku, vložíme lyžicu pripravenej hmoty, roztrieme a po oboch stranách opečieme do červena. Namiesto časti múky môžeme použiť strúhanku.

Rôzne obmeny:
Haruľa s oškvarkami: pridáme 100 g nadrobno pokrájaných teplých oškvarkov.
Haruľa s cibuľou: pridáme veľkú pokrájanú cibuľu osmaženú na oleji alebo rozškvarenej slanine.
Haruľa s údeninou alebo so zvyškovým pečeným alebo vareným mäsom – asi 150 g údeniny alebo mäsa drobno pokrájame a primiešame do hmoty.
Haruľa so syrom: pridáme 150 g jemne nastrúhaného tvrdého syra.
Haruľa s kyslou kapustou: pridáme 200 g nadrobno pokrájanej kyslej kapusty.
Haruľa s hubami: do pripravenej hmoty na haruľu primiešame asi 2 hrste nadrobno pokrájaných čerstvých alebo 4 lyžice vopred namočených sušených húb.

No Comments

Kapustové zemiakové placky

(zozbierané v Iráne dňa 27.10.2001)

Suroviny:

100 g kyslej kapusty
400 g uvarených postrúhaných zemiakov
100 g zvyškov údeného mäsa alebo zeleniny
30 g slaniny
5 strúčikov cesnaku
soľ
petržlenová vňať
mleté čierne korenie
4 lyžice múky
1 vajce
olej na opekanie

Postup:  

Odkvapkanú kyslú kapustu pokrájame a vmiešame do postrúhaných zemiakov. Pridáme na malé kocky pokrájané mäso, rozškvarenú slaninu, rozotretý cesnak so soľou a posekanú petržlenovú vňať. Zmes osolíme, okoreníme a spracujeme s múkou a vajcom na hladké cesto, z ktorého formujeme placky a opekáme na rozpálenom oleji po oboch stranách. 

No Comments